Počet prístupov:
|
|
Počet prístupov: |
|
Výsledky medzinárodného výskumu v zrkadle volebného správania sa občanov Slovenskej republiky v rokoch 2003 a 2004
Ladislav Macháček Ako vidieť z farieb obálky osobitného čísla časopisu Sociologického ústavu SAV (Sociológia-Slovak sociological review 3,2004), v ktorom publikuje náš medzinárodný tím pod vedením Lynn Jamiesonovej prvé ucelené interpretácie výskumu Youth and European Identity, máme na Slovensku problémy namiešať tú správnu „európsku modrú a žltú“. Jeden môj kolega ma upozornil, že farby obálky mu pripomínajú skôr švédske alebo ukrajinské národné farby. Myslím si, že to symbolizuje vzťah Slovákov a Európy (Rady Európy alebo Európskej komisie). Mnohých občanov Slovenska neustále irituje, čo všetko sa navarí v „európskej kuchyni“, čo všetko sa objavuje na „európskom jedálenskom lístku“ o Slovensku. Slovensko je známe v Európe ako krajina,ktorej zostal v rukách „Čierny Peter“ za pokojné parlamentné rozdelenie Československej federácie, ktorá „svojvoľne“ uviedla do prevádzky dunajské vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, ale jej rozhodnutie schválil Haagsky súd, ktorá sa stala členom NATO o niekoľko rokov neskoršie ako Poľsko, Česko a Maďarsko, ktorá bola najtvrdšie postihnutá vízovými opatreniami niektorých členských krajin EÚ za svojich občanov Rómov, ktorí sa začali správať ako prví euroobčania, ktorá najnovšie vyvolala údiv a dokonca rozhorčenie nad tým, že slovenskí občania neprišli manifestačne voliť svojich poslancov do európskeho parlamentu. Volebné správanie mladých občanovVýsledky sociologického výskumu Mládež a európska identita v roku 2002 naznačovali, že volebné správanie mladých ľudí má a bude mať isté osobitosti. V Bratislave bola väčšia dôvera v parlamentnú demokraciu ako v Prahe a význam volebného aktu mal relatívne vysokú hodnotu. Na rozdiel od Prahy však mládež Bratislavy ešte nedoceňuje miestne a regionálne voľby. To naznačuje aj to, že skutočné kompetencie štátu ešte neprešli na tieto nové úrovne správy veci verejných, najmä na Slovensku. Pozoruhodnou informáciou získanou výskumom bolo uznanie rovnocennosti národných parlamentných volieb a volieb do európskeho parlamentu v oboch súboroch respondentov. Očakávaná účasť mladých ľudí na voľbách do európskeho parlamentu v roku 2002 bola aj v porovnaní s niektorými európskymi krajinami relatívne vysoká. Výnimkou je iba Rakúsko, kde dosahovala očakávaná účasť na voľbách ešte vyššie hodnoty. Čo sa stalo v rokoch 2002-2004, že skutočná účasť občanov Slovenska na voľbách do Európskeho parlamentu bola podstatne iná, ako sa očakávalo? Po kliknutí na obrázok sa zväčší
Obyvatelia Slovenska sa v zápase s vlastným štátom, vlastnými politickými stranami, vlastnými privatizérmi po roku 1993 učia správať ako občania. Zistili, že aj neúčasť na voľbách je niekedy tá najúčinnejšie forma ako prejaviť občiansku odvahu a zodpovednosť, ukázať svoju politickú vôlu a názor.
Prečo 80% občanov Slovenskej republiky s volebným právom, z nich veľa mladých ľudí, zostalo doma?1. Volebný zákon im to neprikazuje, ako je to ešte dnes v niektorých členských krajinách EÚ. Občania vedia, že ich “za voľbu nohami“ nečakajú tvrdé tresty ako pred rokom 1989 ani peňažné tresty ako je to v súčasnosti v niektorých krajnách EÚ. 2. Zákon absolutne netradične v doterajšej histórii určil na voľby jediný deň (napr. v Českej republike piatok a sobota). Mnohí občania v nedeľu išli do volebnej miestnosti priamo z kostola. Táto skutočnosť sa ukázala ako kalkulovanou výhodou pre ten druh politickej strany, ktorá čerpá volebný potenciál zo špecifického okruhu občanov. 3. Inej politickej strane pomohlo to, že ich kandidátom na poslanca do Európskeho parlamentu sa stal symbol úspechu Slovenska na hokejových majstrovstvách sveta Peter Šťastný, hokejový manažér. Získal európsky poslanecký mandát s najvyšším počtom preferenčných hlasov. Neúčasť slovenských občanov na voľbách do EP treba pozorne „čítať“. Je to ich varovanie domácej politickej scéne. Je to ich verejný protest proti nízkej politickej kultúre, proti haštereniu predstaviteľov vládnych politických strán, proti politickej nestabilite v krajine. Efektnú neúčasť, ktorú Európa neprehliadla, treba interpretovať (prečítať) ako hlasnú facku slovenských občanov svojej vláde a straníckej politike vôbec. Je to ich odkaz Európe a jej občanom. Nie nízka účasť na voľbách, ale rozhodujúce sú výsledky volieb do EP. Koho Slovensko poslalo do EP? Medzi 14 poslancami nenájdete člena Komunistickej strany Slovenska ani člena Slovenskej národnej strany. Zo 14 poslancov je 5 žien a 2 poslanci zastupujú maďarskú národnostnú menšinu. Zostáva však pravdou, že mandát všetkých poslancov je „slabý“. Dalo im ho iba 17% voličov. Je to ich odkaz zvoleným slovenským poslancom Európskeho parlamentu. Občania si počkajú či slovenskí poslanci v EP budú alebo nebudú „srdcom na Slovensku“ ako to sľubovali. Budú si všímať aj to, kde bude ich „peňaženka“, v Brusseli alebo v Bratislave. Tak vtipne sa doplňoval predvolebný slogan o tom, kde bude „srdce“ poslanca, na bilboarde jednej politickej strany. Problém je v tom, že Brusel je teraz skutočne srdcom Európy, kde sa rozhoduje aj o Slovensku. Čo Európa prijala ako samozrejmosť v roku 2003 Viac ako 50% občanov v minuloročnom referende odsúhlasilo vstup Slovenska do EÚ. Najmä mladí Slováci spájajú s ňou nielen lepší život, výhody slobodného pohybu a širšieho trhu práce, bezpečnejšiu a mierovú budúcnosť pre svoje deti, ale najmä uznanie svojej europskej identity ako relatívne mladého európskeho národa, ktorý v období po roku 1993 stihol to, čo iným národom trvalo desaťročia. Čo Slováci urobili pre seba v roku 2004 V máji 2004 sa občania Slovenska zmobilizovali k vyššej účasti v druhom kole prezidentských volieb bez toho, aby ich k tomu viedli vládne koaličné demokratické politické strany. Možno skôr povedať: išli voliť proti ich vôli. Občania Slovenska prišli k volebným urnám v takom „efektívnom“ počte, aby pochovali šancu Vladimíra Mečiara stať sa prezidentom Slovenskej republiky. V momente, keď si sadáme k okrúhlemu stolu novej Európy na „vlastnú stoličku“, občania SR nedovolili, aby ich reprezentoval v zahraničí niekto koho už neraz (1998, 2002) posielali do prepadliska histórie. Budúcnosť nie je síce monopolom mládeže, ale práve mladí ľudia by mali vždy využiť svoje občianske a politické práva a ovplyvniť účasťou na voľbách smerovanie a premeny vládnutia vo vlastných krajinách a v budúcnosti aj v Európskej únii.
|
  a  |
|
| © SEP | 2009, webmaster: Peter Kováč | created by | |
 |
MEDIÁLNA PREZENTÁCIA